Bystrianska jaskyňa

Vstup do Starej jaskyne poznali miestni obyvatelia už odpradávna, no nie všetky časti prebádali. Tak sa stalo až v roku 1923. O tri roky neskôr sa našla priepasť Peklo, hlboká 56 metrov, ktorou sa dalo zostúpiť do Novej jaskyne. Až od roku 1968 ju obdivujú návštevníci v dnešnej podobe a v dĺžke 490 metrov.

Bystrianska jaskyňa má priepasťový charakter a dĺžku vyše 1000 metrov. Tvoria ju strednotriasové vápence, do ktorých sa pred tisíckami rokov ponárala rieka Bystrianka.

Vchod do Starej jaskyne leží vo vápencovom brale na okraji Bystrej v nadmorskej výške 629 m.n.m., približne 70 metrov nad hladinou Bystrianky. Tá preteká najspodnejšími priestormi jaskyne. Ponára sa ešte pred jaskyňou a po 4 kilometroch podzemného toku sa objavuje vo vyvieračkách vo Valaskej, kde poháňala do roku 1906 kamenný mlyn. V Starej jaskyni už kvapľové útvary odumreli a zvetrali. V Novej jaskyni sa miestami vytvorili kvapľové záclony, nástenné vodopády, sintrové platne, stalaktity a stalagmity. Dominujú úzke a vysoké puklinové chodby, no sú tu aj väčšie sieňovité a dómovité priestory rútivého charakteru - Zrútený dóm, Mostárenské siete. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje medzi 5 - 7°C, vlhkosť 92 - 98%. V jaskyni žije najmä netopier obyčajný a podkovár malý. Spodná Partizánska sieň sa využíva na liečenie chorôb - speleoterapiu.

Do jaskyne sa dostanete autom z Bystrej na trase medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom.

Jaskyňa je v prevádzke od januára do konca októbra, v lete do 16:00 a po zvyšné mesiace do 14:00.